Na úvod je potrebné pripomenúť, že srnčia zver, čiže druh srnec lesný Capreolus capreolus – je ako zástupca výživového typu selektívni konzumenti, v porovnaní s ostatnými druhmi raticovej zveri, náročnejší na kvalitu prijímanej potravy a zároveň ťažšie toleruje rušivé vplyvy, ktorým je vo svojom životnom prostredí vystavený.
Zabezpečiť pre srnčiu zver optimálne výživové, ako aj celkové chovateľské podmienky, je náročnejšie ako pri ďalších druhoch raticovej zveri. Zdravé jedince srnčej zveri telesne dobre vyvinuté a v dobrej kondícii s kvalitným parožím, či už vo voľných poľovných revíroch, zverniciach alebo vo farmových chovoch, sú odrazom vyhovujúcich životných podmienok a správnej chovateľskej starostlivosti.
Úlohou poľovníctva v spolupráci so štátnou správou bude zamerať sa pri znižovaní početnosti premnoženej raticovej zveri napr. na nepôvodného muflóna a daniela, ktorí sa značne rozšírili mimo hranice im legislatívne vytvorených lokalít, ale aj na diviaka vo vzťahu k šíreniu sa afrického moru ošípaných.
Je potrebné podporiť naše pôvodné druhy ako je napr. srnec, ktorého životné podmienky sa najmä v lesných biotopoch v dôsledku tlaku ďalších druhov raticovej zveri zhoršujú.
 
Aj keď sa srnčia zver dokonale adaptovala na agrárne ekosystémy a na celoročnú konzumáciu poľných kultúr, predstavuje ohryz lesných drevín dôležitý zdroj živín. Výživná hodnota letorastov lesných drevín je vysoká. Obsah dusíkatých látok (bielkovín) je podľa našich výsledkov vo vegetačnom období v drevine agát v prepočte na sušinu takmer 22 %, u ostružiny takmer 21 % a u bazy dokonca až 31 %. Obsah tuku je vysoký v sušine jedle (5,2 %) a smreka (4,3 %). Taktiež obsah minerálnych látok je u vybraných drevín vysoký, napr. baza má v sušine 11 %, jaseň 10 % a svíb viac ako 10 %. Existujú niektoré preukazné korelácie medzi obsahom jednotlivých živín, čiže dreviny s nižším obsahom dusíkatých látok vynikajú na druhej strane buď obsahom tuku, alebo obsahom minerálnych látok, prípadne obsahom bezdusíkatých látok výťažkových (ľahko využiteľná energia).
V oziminách je vysoký obsah dusíkatých látok, ktoré pri repke dosahujú približne 30 % a pri pšenici až 34 % v sušine. Obsah dusíkatých látok v oziminách je na úrovni bielkovinových krmív. Mladá zelená biomasa obilnín a repky obsahuje taktiež vysoký podiel minerálnych látok, najmä vápnika a fosforu.
Vo všeobecnosti je možné hodnotiť výživnú hodnotu ozimín za veľmi vysokú a v regiónoch, kde sa nezaznamenáva vyššia snehová pokrývka - predstavujú ozimné poľnohospodárske kultúry významný zdroj živín a energie pre srnčiu zver.
 
Životné prostredie súčasnej kultúrnej krajiny teda poskytuje srnčej zveri dostatok potravy na pokrytie výživových potrieb, preto ak chce poľovnícky manažment prikrmovať náročnú srnčiu zver zmysluplne, musí voliť krmivá s kvalitou minimálne na úrovni potravy, ktorú zver prirodzene vo svojom prostredí nachádza.
 
 
Žiak uvádza, že sleduje dve kŕmidlá pre srnčiu zver v blízkosti ľudských obydlí, kde ľudia dávajú srnčej zveri rôznu potravu.
 
Treba upozorniť, že to nie je z pohľadu výživy, zdravia a ani legislatívy dobré riešenie. Srnčiu ako aj ďalšiu zver by mali prikrmovať poľovníci. I keď je potešujúce, že o srnčiu zver v zime prejavuje záujem aj laická verejnosť, môže v dôsledku nesprávnej voľby potravy - krmív, ktorá nezodpovedá výživovým potrebám srnčej zveri, dôjsť k zdravotným problémom, až úhynom. Poľovnícky manažment musí koordinovať výber a predkladanie krmív. Preto sa treba spojiť s príslušným užívateľom poľovného revíru a v spolupráci s ním sa podieľať na prikrmovaní.
 
Môžeme prikrmovať srnčiu zver šupkami zo zemiakov? Môžeme prikrmovať zvyškami z kuchyne - šupkami z mrkvy, petržlenu, zeleru, kalerábu, atď. ?
 
K týmto dvom otázkam, ktoré sa týkajú možnosti využitia kuchynských zvyškov rôznej zeleniny na prikrmovanie srnčej zveri je potrebné uviesť, že zelenina a ovocie, resp. ich časti (radíme ich medzi dužinaté krmivá), vo všeobecnosti predstavujú hodnotný zdroj energie, živín a vody. Medzi najznámejšie dužinaté krmivá v našich podmienkach patria buľvy cukrovej a kŕmnej repy, hľuzy zemiaka a topinamburu, mrkva a vybrané druhy ovocia – najmä jablká. Podniky spracúvajúce ovocie na šťavy produkujú odpad vo forme vylisovaného ovocia, šupiek, pričom aj tento materiál v prípade jeho dostatočnej kvality možno využiť vo výžive srnčej zveri.
Ak dôjde k narušeniu povrchu ovocia, buľvy, hľuzy, je takéto dužinaté krmivo už len krátkodobo skladovateľné a zveri ho preto predkladáme prednostne. Vzhľadom na nízku trvanlivosť je riešením napr. konzervovanie formou silážovania.
Počas dlhodobého skladovania dužinatých krmív je potrebné zabezpečiť podmienky, aby krmivo nezamrzlo a nezaplesnivelo. Optimálna teplota skladovania je 2 až 4 stupne Celzia nad nulou. Do kŕmnych zariadení ho zveri radšej predkladáme iba množstvách, ktoré zver skonzumuje v krátkom čase, nie je vhodné ho predkladať vo veľkých hromadách, keďže ho najmä diviačia zver (ale aj vplyv počasia) v takomto prípade znehodnocuje.
V rámci dužinatých krmív, je napr. cukrová repa, zemiaky a ovocie, podobne ako obilie, charakterizované nízkym obsahom štruktúrovanej vlákniny a vysokým obsahom ľahko stráviteľných sacharidov. Nadbytočný prísun ľahko stráviteľných sacharidov a zároveň nízky príjem vlákniny, spôsobuje prekyslenie (acidózu) tráviaceho traktu.
Správna forma predkladania dužinatých krmív a ich trvanlivosť sú dôležité aspekty prikrmovania, ktorých význam je ešte aktuálnejší v podmienkach teplej zimy. Zver sa má prikrmovať v kvalitných zastrešených kŕmidlách, aby nebolo krmivo vystavené vlhkosti a dažďu. V nesprávne skladovanom krmive sú vytvorené predpoklady pre rast plesní a ich produktov - mykotoxínov. Dochádza k rozkladným procesom, a tým aj k stratám živín. V závislosti od počasia sa krmivo už po niekoľkých dňoch stáva nevhodným a postupne aj nebezpečným pre srnčiu zver.
Plesne produkujú látky negatívne pôsobiace na metabolizmus zveri, poškodzujú dýchací systém a samozrejme tráviaci aparát – napr. brzdením rastu bachorovej mikroflóry (baktérie, nálevníky, huby).
Nevhodným skladovaním (vlhké prostredie, kolísanie teplôt), dochádza ku kontaminácii krmiva mikroskopickými hubami (napr. Stachybotris atra, Aspergillus flavus, Fusarium sp.), ktoré vplyvom vyššej teploty a vlhkosti nachádzajú vhodné podmienky pre svoj rast a vývoj, počas ktorého sa produkujú spomínané jedovaté mykotoxíny.
Konzumáciou dochádza k zhoršeniu zdravotného stavu, k zníženiu prírastku. Ak dosahujú šupky zemiakov, kalerábu, mrkvy, zeleru, petržlenu dobrú hygienickú kvalitu, je možné ich použiť na prikrmovanie srnčej zveri. Praktický význam to má však iba v prípade, ak je možnosť zabezpečiť prikrmovanie takýmto krmivom počas celého obdobia núdze a predkladať ho v prepočte na 1 jedinca srnčej zveri v množstve cca 0,5 kg na deň.
 
Niekedy pri kŕmidlách vidím aj šupky z pomarančov a citrónov. Môže sa to hádzať srnčej zveri? Nemôže to nejako uškodiť? Ak áno, tak ako?

 

Pozastavil by som sa najskôr pri použitom slovese „hádzať“, keďže „hádzanie“ potravy srnčej zveri pôsobí do istej miery dehonestujúco, odporučil by som používať termín prikrmovanie, alebo predkladanie krmiva a pod.
Často diskutovanou témou je možnosť využitia rôznych „odpadov“, resp. druhotných surovín z poľnohospodárstva a potravinárstva na prikrmovanie. V prvom rade treba zdôrazniť, že zver by sa nemala kŕmiť znehodnotenými alebo hnilými surovinami.
Na „krmoviskách“ bývajú neraz predkladané zveri napríklad dužinaté krmivá, ktoré z hľadiska kvality nie sú už vhodné pre konzumáciu človeka a domácich zvierat. Dôvodom ich zdanlivo výhodného odberu od poľnohospodárov alebo z predajní potravín býva niekedy aj fakt, že sú určené na likvidáciu a preto sú poskytnuté zadarmo. Argument, že zver si „z toho“ ešte niečo vyberie je prejavom nevhodného prístupu ku zveri a podceňovania nebezpečenstva, ktoré môže z toho vyplývať. Ešte významnejší je fakt, že zároveň klesá kvalita zveriny (mäsa) ako potraviny pre človeka.
Dobrou myšlienkou bola spolupráca poľovníkov so sieťou Tesco pri využívaní potravín, so skončenou dobou minimálnej trvanlivosti, na prikrmovanie zveri. Na výživu človeka sú totiž kladené vyššie kritériá ako na výživu zvierat, teda potravina, ktorá už nie je určené pre človeka – môže byť za istých zásad využitá pre zviera.
Je potrebné podotknúť, že v Európe v súčasnosti trendy smerujú k recyklácii všetkých využiteľných priemyselných odpadov, vrátane recyklácie využiteľných odpadov a druhotných surovín vo výžive zvierat. V praxi však prikrmovanie týmito surovinami zveri nebolo realizované vždy správne. Chýbala metodika správneho zaradenia jednotlivých odpadov do kŕmnych dávok pre jednotlivé druhy zveri a ako aj metodika hygieny skladovania a prikrmovania týmito surovinami.
Finálny efekt vždy závisí od konečného realizátora myšlienky v praxi – čiže od konkrétneho poľovného združenia, resp. od konkrétneho poľovníka. Chyby, ktoré sme evidovali v praxi boli napr. použitie hnilého materiálu, zväzkov vybraných druhov zeleniny s gumičkami, používali sa aj nevhodné druhy zeleniny a ovocia, ako napr. citrusy, cibuľa, a materiál bol predkladaný jednorazovo vo veľkých množstvách.
Ovocie - ak nie je plesnivé, predstavuje vhodný doplnok k objemovému krmivu. Odporúčame však používať ovocie z našich podmienok, napr. jablká, hrušky, slivky. Neodporúčame používať citrusy, a už v žiadnom prípade nie šupky z citrusových plodov. Šupky pomarančov a citrónov jednak dosahujú iba minimálnu výživnú hodnotu a zároveň sú opakovane ošetrované chemickými prípravkami, aby boli dlhodobo skladovateľné.
 
Môžu sa im hádzať suché rožky a chlieb?
 
Neraz využívaný suchý chlieb a ďalšie pečivo sú použiteľnými surovinami za presne nastavených podmienok. Chovatelia domácich zvierat bežne používajú tento materiál. Podmienkou je každodenné kŕmenie v malých množstvách.
Jedná sa o materiál, ktorý obsahuje vysoký podiel energie, pri nízkom obsahu hrubej vlákniny, preto sa výživnou hodnotou podobá obiliu. Pri nadmernej konzumácii môže dochádzať podobne ako pri obilí a ovocí k acidózam. Navyše na rozdiel od celého obilia sa v kŕmidlách rýchlo kazí vplyvom schopnosti nasávať vlhkosť.
Preto ak poľovníci využívajú túto surovinu – nemali by ju predkladať na dlhšie obdobie. Zároveň je potrebné pripomenúť, že v súčasnosti je na Slovensku obmedzená možnosť prikrmovať raticovú zver jadrovým krmivom. Rožky a chlieb by mohli byť z pohľadu obsahu živín posudzované ako jadrové krmivo.
Chyby, ktoré sme evidovali v praxi sa týkali popri použití plesnivého materiálu a materiálu predkladaného jednorazovo vo veľkých množstvách ešte napr.: navlhnutý chlieb v dôsledku jeho transportu spolu v jednej nádobe s pomliaždeným ovocím, ďalej obaly a etikety na chlebe a pečive.
 
Čím vy vo vašom revíri prikrmujete srnčiu zver ?
 
Výber krmív a zostavovanie kŕmnych dávok závisí od typu chovateľského zariadenia a podmienok prostredia. V poľovných revíroch má srnčia zver k dispozícii živiny obsiahnuté v lesných a agrárnych kultúrach, ktoré konzumuje, kým vo farmách iba to, čo zabezpečí priamo chovateľ, či už vo forme pasienkov alebo kŕmnych dávok.
V zimnom období odporúčame ako základ výživy, či už v revíroch alebo na farmách - kvalitné lucernové alebo ďatelinové seno, resp. kvalitné seno s obsahom ďateliny. Nekvalitné seno obsahuje nízky podiel dusíkatých látok a ľahko stráviteľnej energie a z pohľadu srncov - nežiaduci vysoký obsah hrubej vlákniny a neutrálne detergentnej vlákniny.
Môže sa použiť aj kvalitná letnina, ktorá je obzvlášť vhodná pre srnce chované na farme, ktoré majú obmedzený prístup k drevinám.
Zo siláží je možné aplikovať vo výžive srncov kukuričnú siláž, siláž z cukrovarských repných rezkov, jablčných šupiek, viaczložkovú vybilancovanú siláž, alebo siláž z pasienku koseného, ako sme už vyššie uvádzali, pre potreby srnčej zveri v mladších fenologických fázach.
Kým po stránke obsahu hrubej vlákniny v sušine objemových krmív je možné využiť pri danielovi, muflónovi, prípadne aj jeleňovi krmivo s úrovňou aj 25 - 28 %, u srnca by to malo byť maximálne 22 %, a aj to za predpokladu prídavku energeticky bohatšieho krmiva s podstatne nižším obsahom hrubej vlákniny.
Z lucernového sena si srnec vyberá iba najmäkšie časti, niekedy iba opadané lístky. V sušine lucernových lístkov je obsah N-látok okolo 27 % - 30 % a obsah vlákniny asi 16 %. Naopak, v sušine stoniek dosahujú N-látky menšie zastúpenie, a to priemerne asi 13 % a vláknina podstatne viac, v porovnaní s lístkami, priemerne asi 46 %. Výsledky našich bilančných pokusov poukazujú na značné rozdiely vo využiteľnosti lúčneho a lucernového sena srnčou zverou. Koeficient stráviteľnosti (%) lucernového a lúčneho sena pre dusíkaté látky je 75 a 49,2. Výrazné rozdiely boli zaznamenané aj pri stráviteľnosti hrubej vlákniny, a to 65 % (lucernové seno) a 40,6 % (lúčne seno).
Základný význam sena (objemové krmivá) spočíva popri jeho výživnej hodnote v obsahu tzv. štruktúrovanej vlákniny. Ide o pevnú štruktúru krmiva, ktorú tvoria štrukturálne sacharidy – celulóza, hemicelulóza a lignín.
Na účely kŕmenia nie je možné nahradiť steblá sena alebo konáriky napríklad múčkou po ich zomletí, ktorej frakcia je príliš drobná na to, aby zabezpečovala funkčnosť tráviaceho aparátu srnčej zveri. Vláknina je nevyhnutne potrebná pri stimulácii bachorovej činnosti, tvorbe slín, prežúvaní, peristaltike čriev.
Na prikrmovanie je potrebné vybrať iba také seno, ktoré má príjemnú vôňu a zodpovedajúcu farbu a štruktúru.
 
Srnčia zver vyžaduje vysoký obsah energie v prijímanej potrave, čo spĺňajú aj jadrové krmivá: kukurica, pšenica, jačmeň, ovos.
Jadrové krmivá predkladáme zveri kvôli vysokému obsahu ľahko využiteľnej energie (škrob), pri ovse aj kvôli vyššiemu obsahu dusíkatých látok – bielkovín a vlákniny.
Jadrové krmivá sú taktiež zdrojom organického fosforu a vitamínov. Preto pri kŕmení obilím je dôležité zvoliť taký prístup, aby zver nekonzumovala predkladané obilie ako samotné krmivo. Z pohľadu praktického prikrmovania, keď sa jadrové krmivo predkladá do kŕmidiel a nie je možné zabezpečiť jeho rovnomerný príjem jedincami zveri, je najvhodnejšie odporučiť ovos.
Ovos obsahuje menej ľahko stráviteľnej energie a zároveň vyšší podiel hrubej vlákniny, a to aj do 10 - 11 %, kým napríklad kukurica iba 2 - 3 %. Ovos zároveň obsahuje najvyšší podiel bielkovín spomedzi uvedených bežne používaných jadrových krmív.
Strukoviny obsahujú menej škrobu, no viac dusíkatých látok (NL) v porovnaní s obilím. Pri zostavovaní kŕmnej dávky, najmä v čase zvýšeného fyziologického zaťaženia organizmu srnčej zveri, ako napríklad pri laktácii, raste mláďat je vhodné využiť zo strukovín napr. hrach a sóju.
Zvýšený obsah dusíkatých látok majú extrahované šroty (po extrakcii tuku). Dusíkaté látky sú hlavnou stavebnou zložkou rastúceho parohu. Semeno repky obsahuje v sušine okolo 22 % NL, no po extrakcii tuku obsahuje repkový šrot až do 40 % NL. Semeno sezamu obsahuje približne 24 % NL a sezamový šrot po extrakcii až 48 - 50 % NL. Olejniny sa využívajú kvôli ich vysokej energetickej hodnote a obsahu kvalitných bielkovín. Podiel tuku pri slnečnici je 36 - 38 % a pri repke až 40 - 42 %. Opäť je potrebné pripomenúť, že využitie jadrových krmív je v súčasnosti na Slovensku obmedzené, netýka sa to zverníc a fariem.
 
Výhodou kŕmnych zmesí je, že predstavujú kombináciu vybilancovaných živín, ktoré srnčia zver konzumuje súčasne. Predchádza sa tým uprednostňovaniu jadrových krmív pred objemovými. Forma kŕmnych zmesí: voľne miešané negranulované kŕmne zmesi (suché, vlhké), granulované kŕmne zmesi, silážované kŕmne zmesi.
V súčasnosti dostupné granulované zmesi neobsahujú dostatočné množstvo vlákniny, preto je ich možné považovať iba za doplnkové k objemovému krmivu. V prípade, ak by obsahovala zmes aj vlákninu v štruktúrovanej forme, jednalo by sa o kŕmnu zmes kompletnú.
 
Na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri, ktoré je spoločnou experimentálnou bázou Odboru výživy, NPPC - VÚŽV Nitra a Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri Viedeň - Brno - Nitra, sme navrhli a otestovali niekoľko receptúr kŕmnych zmesí doplnkových aj kompletných pre srnčiu aj pre ďalšiu zver.
Napríklad KZ1 s vyšším obsahom živín je príkladom koncentrovanej doplnkovej kŕmnej zmesi, ktorá sa pri aplikácii vo voľných poľovných revíroch mieša ďalej napr. s obilím, prípadne sa môže zamiešať do kukuričnej siláže. V prípade farmových chovov, kde je možné KZ dávkovať zvieratám, môžeme tento koncentrát skrmovať srncom v množstve cca 300-500 g na jedinca a deň vo fyziologicky náročnejších obdobiach, napr. počas laktácie alebo počas rastu mladých jedincov.
KZ 2 s vybilancovaným množstvom živín úmerným potrebám srnčej zveri je určená na voľné kŕmenie srnčej zveri bez primiešavania obilia. KZ 2 je menej riziková aj vzhľadom na vyšší podiel hrubej vlákniny v porovnaní s KZ 1.
Aj v prípade doplnkových KZ však platí, že trávenie zveri je potrebné na nové krmivo pripraviť postupne. V žiadnom prípade nie je vhodné jednorazovo podať väčšie množstvo.
Výroba kompletných kŕmnych zmesí určených na monodiétny príjem srnčou zverou predpokladá zapracovať do krmiva okrem vybilancovaných množstiev ostatných živín aj zdroj hrubej vlákniny, a to v štruktúrovanej forme. Toto sme zabezpečili šrotovaním lucernového sena nahrubo a tiež použitím rezačky na objemové krmivá. Požadovaný je rozmer sena alebo letniny s rozmerom cca 1 - 1,5 cm, ktorá sa zamieša s ďalšími komponentami a skrmuje srnčej zveri v negranulovanej alebo granulovanej forme.
 
V praxi sme zaregistrovali niektoré chyby pri prikrmovaní srnčej zveri, a to napríklad: nevyhovujúcu kvalitu sena, ktoré následne srnčia zver nekonzumuje, ďalej naopak prekrmovanie obilím, predkladanie hygienicky nevhodných krmív, predkladanie šrotovaných krmív, čo je zbytočné a zároveň riskantné.
Srnčej zveri nie je potrebné obilie šrotovať.
Srnčia zver, v situácii, ak jej nie sú predkladané vhodné krmivá, konzumuje zdroje potravy, ktoré jej poskytuje prostredie, čiže lesné a poľnohospodárske kultúry a v takej situácii predstavuje prikrmovanie a „plné kŕmidlo“ v rámci starostlivosti o zver iba pro forma opatrenie.
 
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.
Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zveri,
Odbor výživy, NPPC-VÚŽV Nitra
Středoevropský institut ekologie zvěře, Brno – Wien - Nitra
 
Článok vznikol s podporou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva zemědělství ČR