Časopis Myslivost

Pri údere alebo silnom tlaku sa časť klov môže roztrieštiť. Sklovina sa vyznačuje vysokou krehkosťou a môžeme ju porovnať s porcelánom. Kly môžu byť poškodené už pri manipulácii s uloveným diviakom. V každom prípade nemali by sme uloveného diviaka hlavne staršieho ťahať po kamenitej pôde. Nebezpečenstvo poškodenia hrozí aj pri prevoze diviaka dopravným prostriedkom, kde kovové časti a ostré hrany sú vždy nebezpečné na poškodenie, najmä ak je prevoz uskutočňovaný po hrboľatej ceste. Diviaka v tomto prípade treba správne uložiť tak, aby hlava s klami spočívala na mäkkej podložke.
Veľmi dôležité z hľadiska možnosti poškodenia je vyberanie klov z čeľusti, ktoré by nemal robiť neskúsený poľovník, ak nechceme zažiť nepríjemné prekvapenie.
Po 30minutovom varení je vytiahnutie klov podstatne jednoduchšie ak dodržíme správny postup. Veľmi často sa stáva, že čeľuste sú odpílené na krátku dĺžku, čím sa súčasne odpíli aj zadná časť kla. Taktiež sa často zbytočne vylamujú kliešťami kostné časti čeľuste, údajne preto, aby sa kly ľahšie vybrali. Práve pri takejto manipulácii môžu byť veľké a krehké časti klov znehodnotené. Okrem pílky na rozrezanie čeľuste, nie je potrebné žiadne doplnkové náradie pri ich vyberaní. Všetko je možné urobiť rukami.
Najprv treba uviesť, že dospelý diviak má spolu 44 zubov, z toho 12 hryzákov, 16 predných stoličiek (premolárov)označovaných P1, P2, P3 a P4, 12 zadných stoličiek (molárov) označovaných M1, M2 a M3 a dva spodné a dva horné kly. Sú však prípady, že P1 v spodnej čeľusti u niektorých kusov chýbajú a potom má diviak spolu 42 zubov. Spodné kly sú vždy dlhšie ako horné a vzájomne sa obrusujú.
Vyberanie spodných klov: Kly sa nachádzajú v hlbokom vačku oblúkovitého tvaru pod stoličkami (obr. 1). Aby sme kly nepoškodili, musíme čeľusť prepíliť presne medzi stoličkami M1 a M2 tak ako je to nakreslené na obr. 1. Vekom diviaka sa mení aj tvar klov. Každým rokom sa mení priemer na zadnom otvorenom konci a v mieste začínajúceho sa obrusovania. U mladých diviakov je hrúbka a šírka kla na jeho zadnom konci vždy väčšia ako v mieste obrusovania (vyčnievania). Čiže kel má kónicky tvar a je pevne zaklinený v spodnej čeľusti. Nemožno ho vytiahnuť smerom dopredu, ale iba vytlačiť smerom dozadu (ak je čeľusť správne rozpílená), lebo výstupný otvor v prednej časti čeľuste je menšieho priemeru (obr. 2), ako priemer dutiny vo vnútri čeľusti na konci kla (obr. 3). Napr. podľa Hecka a Raschkeho šírka klov u mladého diviaka je na zadnom otvorenom konci cca 20 mm a v mieste obrusovania asi 13 mm, čiže je to kónický tvar. U starších diviakov je možné kel vytiahnuť smerom dopredu, lebo jeho hrúbka a šírka je po celej dĺžke takmer rovnaká. Podľa Hecka je šírka na zadnom otvorenom konci 23 mm a v mieste obrusovania 20 mm. Takmer obdĺžnikový tvar. Na obr. 1 je spodná čeľusť s odhaleným klom, ktorého celková dĺžka je 17,5 cm, z toho 6 cm vyčnieva a je viditeľná, ďalej 1 cm sa nachádza v ďasne a 10,5 cm je v kostenej dutine čeľusti. To znamená, že vyčnievajúca časť kla činí 30 % celkovej dĺžky kla, t.j. slabá tretina. Zadný otvorený koniec kla siaha až po M1, ako je to vidieť na obr. 1.
Vyberanie horných klov. Odpílenie prednej časti hornej čeľuste je jednoduchšie ako u spodnej čeľuste, lebo poloha horného kla v čeľusti je jasne rozpoznateľná v dôsledku hrubšieho viditeľného vačku. Tu nemôže prísť pri pílení k žiadnej chybe. Odpílenie čeľuste treba previesť za premolárom P3. I keď mladý diviak má tvar horného kla síce kónický, dá sa po vyvarení bez problémov vytiahnuť dopredu na rozdiel od spodného kla.
Na záver: Kly by sa nemali priskrutkovávať na dosku napevno, lebo počas vysychania po dlhšej dobe dochádza k napätiu vyvolávajúcemu neskoršie praskanie klov.