Časopis Myslivost

Žiadnemu poľovníkovi nemôže ísť len o to, aby zver zasiahol. V takom prípade sa totiž stáva, že zver vôbec nedohľadáme, alebo musíme vynaložiť veľa námahy a času na jej dohľadanie a usmrtenie.
Pred poľovníckou sezónou netreba šetriť "drahé náboje", bez nich sa totiž nemôžeme presvedčiť, že naša puška je správne nastrelená. Niekoľko nevystrelených ("šetrených") nábojov môže poľovníkovi spôsobiť, že príde o "životnú" trofej, že ho ostatní budú považovať za "slabého" strelca a v neposlednom rade, že zveri môže spôsobiť dlhý a ťažký bolestivý koniec. Podmienkou pre presný zásah je okrem spoľahlivej pušky, je jej správne držanie, správny postoj, zalícenie a zamierenie pri streľbe.
Aj dobrým strelcom sa občas stane, že minú cieľ. Veď v prírode pri streľbe na živé ciele je to vždy oveľa zložitejšie ako na strelnici. Niekedy sa pre výstrel treba rozhodnúť v zlomku sekundy, pritom treba strieľať za rôznych poveternostných, svetelných alebo terénnych okolností. A práve vtedy si musí poľovník veriť, že strela zasiahne cieľ v tých miestach, kde zveri spôsobí čo najrýchlejšiu smrť, prípadne, že sa od nástrelu vzdiali iba na krátku vzdialenosť.
Ak sa stane, že cieľ nebol zasiahnutý, tak ako by mal, alebo ak strela cieľ minula, musíme predovšetkým hľadať príčiny v nás a až potom v puške.
Súčasné kvalitné dlhé guľové zbrane sa nastreľujú v rozmedzí od 134 do 177 m. Táto vzdialenosť v podstate zodpovedá primeranej vzdialenosti na streľbu jednotlivých druhov raticovej zveri. Za primeranú sa u srnčej zveri považuje vzdialenosť do 100 m, v prípade danielej a muflónej do 150 m. a u jelenej maximálne do 250 m. Pri väčších vzdialenostiach sa nedá - napriek kvalitnej optike - správne posúdiť chovná hodnota jedinca.
Vzdialenosť, na ktorú na zver strieľame, závisí aj od kalibru, hmotnosti a tvaru strely. Je známe, že čím sú energia, priemer strely a jej hmotnosť a rýchlosť vyššie, tým vyšší je aj jej ranivý účinok. Ukazovateľom tohto účinku je Taylor Knock Out Index. Je to vlastne zásah strelou po ktorej zostane zver "v ohni". Tento index sa vypočítava zo súčinu hmotnosti strely, jej rýchlosti v m/s a priemerom strely na vzdialenosť 100 m. Pre srnčiu zver sa počíta z indexom 15 a u mladých diviakov 30 a viac, u ostatných druhov zveri 40 a viac. Podľa niektorých autorov (Hanák 2005) uvedenému indexu zodpovedajú všetky kalibre s priemerom väčšom ako 6,5 mm. Napríklad v kalibri 7x64 s 9 g. strelou je index až 70. Ak však strieľame na väčšie vzdialenosti, index klesá a tým aj ranivosť strely.
Pri streľbe na väčšie vzdialenosti si musíme uvedomiť, že nastáva značný pokles dráhy strely. Pri vzdialenosti 100 m sa pokles podľa kalibru pohybuje od 10,5 do 20,5 cm a na vzdialenosť 300 m je to v rozpätí od 34,9 do 67,4 cm. Z toho vyplýva, že by sme si mali vedieť správne odhadnúť vzdialenosť, na ktorú chceme strieľať a klesanie strely podľa nášho kalibru aj korigovať. Takisto si musíme uvedomiť že výška hrudníka - napr. srnčej zveri - je priemerne iba 25 cm, danielej a muflónej 35 cm a jelenej 55 cm. V niektorých prípadoch - ak chceme zasiahnuť na väčšiu vzdialenosť cieľ - musíme mieriť nad chrbát stojaceho jedinca, čo je veľmi obťažné najmä ak nemáme kvalitný puškohľad, na ktorom sa dá táto korekcia nastaviť.
Nie vždy sa strieľa na zver na rovine, ale zväčša v nerovnom teréne: či už do kopca alebo z kopca. Ak strieľame na zver do vzdialenosti 100 m a v uhle do 300 tak korekcia streľby nie je potrebná. Pri streľbe nad 100 m a 60 % uhle treba mieriť na spodný okraj hrudného koša zveri.
Aj pri streľbe z vysokého posedu sa nám môže stať, že aj keď strieľame na zver na krátku vzdialenosť, netrafíme ju. Je to preto, lebo sme nevzali do úvahy pod akým uhlom strieľame. Na zver v blízkosti posedu sa strieľa vyššie ako do stredu a ak stojí nad nami, tak o niečo nižšie. Vyplýva to z požiadavky dosiahnuť okamžitý smrtiaci účinok, ktorý je po zásahu srdca.
Pri streľbe sa veľmi často neberie do úvahy bočný vietor. Sila vetra sa posudzuje podľa Beafortovej stupnice (viz. pripojená tabulka). Už pri 6 stupni nie je vhodné poľovať, preto ďalšie stupne ani neuvádzame, lebo tam, kde "loví" vietor, neloví poľovník. Musíme vedieť, že pri 3. stupni, kedy fúka vietor 4,5 m/s odchýlka strely sa pohybuje zo svojej dráhy vo vzdialenosti 200 m 10 cm a v 300 m 23 cm. Pri stupni 5 sú tieto odchýlky 19 a pri 300 m až 45 cm.
Každý vie, že pred výstrelom nemusí stáť zver v ideálnej polohe a aj túto okolnosť treba brať do úvahy. Veď spomenuté aj ďalšie individuálne chyby strelca v priebehu výstrelu výrazne ovplyvňujú výsledok. Napokon - trafiť živého jedinca tak, aby bol zasiahnutý jeho životne dôležité orgán - vôbec nie je jednoduché a každá chyba znižujú percento úspešnosti zásahu.
Je chybou, ak strelec po výstrele prejaví nedočkavosť. Aj jedinec s dobre umiestneným smrteľným zásahom, ak sa k nemu zavčasu priblížime, sa z posledných síl vzchopí a môže pri ďalšej dohľadávke spôsobiť nemalé problémy. I keď vidíme, že zver po výstrele odbieha a nepostrehli sme jej typické znakovanie po zásahu, je našou povinnosťou zapamätať si miesto nástrelu, ktoré treba čo najskôr označiť a až potom hľadať znaky poranenia alebo ukončenú dráhu strely.
V každom prípade však vždy treba vykonať dohľadávku s poľovne upotrebiteľným psom. Dohľadávania sa možno vzdať až potom, keď nás pes presvedčí, že je zbytočné. To okrem iného znamená, že zver nebola vážne zasiahnutá a mala dosť síl prekonať väčšiu vzdialenosť, čo je predpoklad, že sa z poranenia spamätá. Skúsení vodiči vedia, že pri dohľadávke treba veriť psovi, aj keď strelec tvrdí, že zver na ktorú strieľal, ušla iným smerom. Neraz sa stáva, že pre nás "nelogický" postup psa býva korunovaný úspechom.
Hoci vlastníme vysoko výkonné zbrane a vynikajúcu optiku, nemali by sme preceňovať svoje schopnosti a strieľať na zver za každú cenu nad optimálne poľovnícke vzdialenosti, aby sme zveri nespôsobovali zbytočné trápenie a bolesti. Musíme sa usilovať o taký zásah, aby jej koniec bol rýchly a bez bolesti.