Časopis Myslivost

Napriek tomu, že populácia zajaca poľného vo voľnej prírode nie je zatiaľ v štádiu kritického ohrozenia tak ako jarabica, začína byť umelý chov zajacov aktuálny a v niektorých krajinách plní už dávnejšie aj komerčno-poľovnícke funkcie, ako napr. vo Francúzsku a inde. Doposiaľ boli chovy zajacov u nás a v ČR zamerané na experimentálne ciele, pri ktorých sa zisťovali biologické údaje o tomto druhu zveri. Skúmala sa adaptabilita na zmenené podmienky, fyziológia, sledoval sa zdravotný stav a vykonalo sa niekoľko pokusov, ktoré mali objasniť vplyv zaťaženia životného prostredia na pokles stavov zajacov vo voľnej prírode. V súčasnosti sa uvažuje tiež s komerčným využitím takýchto chovov a to buď formou predaja živých zvierat, alebo formou poplatkového odstrelu umelo odchovaných zajacov.

Problematika umelého chovu zajacov je v Európe známa už dávno. Kučera (1988) uvádza, že jeden z prvých pokusov o odchov zajacov sa uskutočnil v roku 1857 vo Švédsku a v roku 1858 vo Francúzsku. Prvé pozitívne výsledky sa však dosiahli až vo Švajčiarsku (Hediger, 1948). Na tieto výsledky začali nadväzovať ďalšie pracoviská a chovy začali vznikať aj v bývalom Československu (Fanta a kol. 1984, Kučera 1988). Najmä klietkový chov zajacov v Lesnom závode Litovel pod vedením riaditeľa pána Kučeru dosiahol celý rad pozitívnych výsledkov a uviedol do praxe mnohé nové postupy. Na základe týchto skúseností vznikol aj klietkový chov zajacov v Lesnom závode Piešťany, ktorý sa potom presunul pod správu VÚŽV.

Klietkový chov zajacov Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra prevádzkujeme v bývalom vyhradenom revíri SPZ v Zlatnej na Ostrove.

Popis klietky

Kostra klietky je zhotovená na základe litovelských skúseností, je postavená zo smrekových hobľovaných hranolov s profilom 6 x 8 cm a bednenia hrúbky 25 mm. Kostra strechy je zo smrekových líšt hrúbky 30 mm. Dve obytné bunky pre chovnú dvojicu sú zhotovené z preglejky, hrúbky 10 mm.

Podlahy prednej a zadnej časti klietky a obytné bunky sú z kovových perforovaných plechov s bralénovou úpravou. Priemer kruhových otvorov je 18 mm. Predné dvierka, predný vetrací otvor i vetrací otvor v streche sú pokryté pozinkovaným pletivom, veľkosť ôk 20 x 20 mm.

V streche je otvor, aby do klietky mohol vnikať dážď a sneh, aby sa životné podmienky čo najviac priblížili podmienkam voľnosti. Strecha je pokrytá pozinkovaným plechom hrúbky 0,6 mm.

Pohyblivé zasúvacie dvierka sú zhotovené z plastu o hrúbke 5 mm. Na pravej strane predného priestoru klietky sú umiestnené drevené alebo kovové jasličky na objemové krmivo, na ľavej strane je kovová napájačka a krmítko na granulovanú potravu. Klietka stojí na 4 betónových dlaždiciach 20 x 20 cm. Drevené časti klietky sú zvonka natreté ochranným náterom.

Pôdorys klietky je rozdelený na tri časti. Predná polovica klietky je otvorená a slúži ako výbeh. Tu sa podávajú krmivá a voda. Uzatvorená časť je rozdelená na dva zrkadlovo súmerné priestory. V každom z nich je jedna vyberateľná bunka a priestor pod zošikmenou strieškou pre mláďatá, do ktorého pôvodne viedol len malý otvor tak, aby doň mohli vchádzať mláďatá. Neskôr sa tento priestor urobil prístupný i pre dospelé zvieratá. Vstup do zadného priestoru klietky, ako aj do vyberateľnej bunky je zvonka ovládaný šúpatkom, ktorým je možné zajace uzavrieť v požadovaných priestoroch.

Počas riešenia problematiky chovu zajacov sa overovali viaceré typy klietok. V konečnom dôsledku sa však temer všetky úpravy od pôvodného typu ukázali ako málo, alebo úplne nevhodné. Pri konštrukcii je možné vynechať pôvodne plánované strešné okno, ktoré spôsobuje rýchlejšie opotrebovanie klietky. Jediná úspešná varianta s náhradou drahého roštu spočíva v použití hranolkov 2 x 3 cm, ktoré plnia veľmi dobre funkciu roštu. Neosvedčila sa plná podlaha, ktorá sa veľmi zle udržiava. Doposiaľ sa nevyriešila izolácia strechy, ktorá robí najmä v letných horúčavách značné problémy zvieratám. Nevýhodou tohto typu klietok je tiež ich náročný transport, pre ich kompaktnú konštrukciu sa napr. na nákladnom aute Avia odvezú len dva kusy.

Získavanie chovného základu
- odchytom voľne žijúcich zajacov v revíri a umiestnenie do klietok - následkom zlej adaptability dochádza k vysokej mortalite (v našom prípade 75 %),
- nákupom vyradených zajacov z odchytových stredísk ZVEREXU s. r. o. (veľmi nízka plodnosť vzhľadom na kvalitu zajacov a tiež vysoká mortalia),
- nákupom z iných farmových chovov - jediný ekonomický spôsob založenia chovu.

Spôsob chovu

Počas hľadania optimálnej varianty chovu sa vyskúšali viaceré spôsoby:

Oddelený chov samcov a samíc, pričom do kontaktu sa dostávajú len za účelom párenia rôznymi formami pripúšťania. Nevýhody spočívajú v náročnej evidencii a manipulácii spojenej so stresom zvierat.

Spoločný chov samca s viacerými (najčastejšie dvomi samicami) za účelom zvýšenia efektivity chovu. Nevýhoda spočíva vo vzniknutej konkurencii medzi dvomi či viacerými samicami v klietke, ktorá má často za výsledok usmrtenie mláďat.

Najosvedčenejší spôsob možno zhrnúť do nasledovných bodov:
- samca držíme stále so samicou, hoci v prírode žijú okrem času párenia oddelene,
- mláďatá držíme spolu s rodičovskými jedincami, hoci v prírode žijú od rodičov celkom oddelene a matka k nim prichádza len raz denne, aby ich nadojčila,
- mláďatá sa odstavujú vo veku 28 dní (najneskôr do veku 32 dní) do prázdnych klietok vždy celý vrh pospolu,
- zajace sa značkujú identifikačnými číslami do ušnice v čase odstavu od rodičov.

Krmenie a napájanie

V krmení zajacov sme oproti litovelskému chovu neuplatnili žiadne zmeny. Základom krmnej dávky je kompletná krmna zmes BŽ-Z, ktorá bola vyvinutá pre chov v Litovli a veľmi dobre sa osvedčila. Veľkosť granúl je 5 mm. Vitamínovo-minerálny doplnok pre zajace VMD-Z vyrába Biofarm Jílové u Prahy. Obsahuje 1 diel vitamínového doplnku DB-Z a 2 diely minerálneho doplnku MD-Z a do zmesi sa mieša ako 3 % doplnok. Okrem toho krmna dávka obsahuje lucernové seno, ovos, lúpaný ovos, ovsené vločky a kukuricu. Dôležité je tiež podávanie ohryzových konárov, ktoré sú zdrojom minerálií a biologicky aktívnych látok. Zvieratá sa krmia jedenkrát denne, stačí ak je to v popoludňajších hodinách. Suché krmenie, ktoré vo svojej publikácii už odporúčal aj Kučera (1988), sa osvedčilo aj v našich podmienkach. Hľadanie rôznych variant krmenia (použitie šťavnatých krmív, alebo rôzne náhrady granulovanej zmesi) neviedli nikdy k úspechu.

Hygiena chovu a veterinárna starostlivosť

Hygiena má v umelom chove zajacov veľký význam, preto je nutné ju dôsledne dodržovať. Konštrukcia klietok, ich umiestnenie nad zemou, perforovaná podlaha otázku udržiavania hygieny v klietkach značne zjednodušila.

Trus hromadiaci sa pod klietkou sa pravidelne odstraňuje. Pri jeho odstraňovaní je nutné postupovať tak, aby sa nerozvirovali v truse obsiahnuté prípadné patogény, ktoré by sa vzdušným prúdením mohli dostať do klietky a infikovať chované zviera. Raz za rok sú klietky dezinfikované plameňom letovacej lampy alebo plynovými horákmi na propán bután alebo chemickým roztokom. Dezinfekcia plameňom sa prevádza vždy, keď dôjde v klietke k úhynu zajaca staršieho ako 1 mesiac alebo sa objaví nákazlivé ochorenie.

Výsledky reprodukcie

Počiatočné výsledky reprodukcie boli negatívne ovplyvnené vysokou mortalitou zajacov odchytených z voľnej prírody pre potreby chovu. Po adaptačnej dobe sa však stav zvierat v chove stabilizoval a vytvoril sa chovný základ schopný úspešnej reprodukcie.

Výsledky ukazujú na zlepšenie reprodukčných ukazovateľov v chove, ktoré sú podobné s porovnávanými hodnotami. Ukazuje sa, že maximálny počet vrhov, ktoré môže zajačica v chove dosiahnuť, je 7. V našich podmienkach vrhla jedna samica za rok najviac 27 mláďat, z ktorých sa odstavilo 23. Najvyšší počet mláďat v jednom vrhu bol 6, avšak poznáme záznamy zo Slovenska (Hell, 1976), kde sa udáva aj 7 mláďat. Je potrebné uviesť, že straty na mláďatách sú v priebehu chovu veľmi vysoké. Napriek snahám o objasnenie tohto negatívneho faktu sa nám ani v spolupráci s veterinárnym ústavom nepodarilo zistiť jeho príčiny. Miera mortality mláďat bola najvyššia v prvých 4 dňoch po narodení. V sledovaných troch rokoch z celkových úhynov 53 - 29 - 35 % uhynulo v prvých štyroch dňoch. Miera mortality do 14 dní života bola 37,5 - 31,3 - 41,2 % z celkových úhynov. Od 14 dní veku do odstavu vo veku 28 dní tvorili úhyny 9,4 - 39,6 - 23,5 % z celkových úhynov. Pomerne vysoký výskyt neproduktívnych párov bol spôsobený jednak bližšie nešpecifikovanou neplodnosťou samcov, jednak výskytom patologických zmien na orgánoch samíc, ku ktorým patrili v najväčšej miere zápaly maternice, zrasty vajcovodov a cysty na vaječníkoch. Tieto údaje súvisia s výskytom ochorení reprodukčných orgánov samíc, ktoré na Slovensku popisuje Šebová (1989) a v Čechách Bukovjan a kol. (1990). Zníženie reprodukcie bolo registrované tiež u niektorých nevhodných behaviorálnych typov, ktoré pre neschopnosť adaptácie boli neskôr z klietkového chovu vyradené.

Tabuľka 1 - Základné reprodukčné ukazovatele klietkového chovu zajacov v rokoch 1993 - 1995

Ukazovateľ	1993	1994	1995	1993-95	F.L.E.L.
podiel neproduktívnych párov [%]	26	35,2	32,7	31,3	24-46
priemerný počet vrhov na plodnú samicu	2,86	3,8	4,55	3,73	3,4-4,0
priemerný počet mláďat vo vrhu	2,5	2,5	2,8	2,6	2,2- 2,5
priemerný počet všetkých narodených mláďat na 1 samicu (vrátane neplodných)	5,3	6,2	8,5	6,67	-
podiel mŕtvo uliahnutých mláďat [%]	15,5	2,1	6	7,87	5,4-13,8
úhyn mláďat do odstavu [%]	20,4	18,7	13	17,37	24,0-29,2
straty na mláďatách do odstavu (vrátane mŕtvo uliahnutých) [%]	35,9	20,8	19	25,23	29,4-43,0
priemerný počet odstavených na 1 samicu	3,4	4,9	6,9	5,07	-
maximálny počet odstavených na samicu	19	13	23	18,3	-
maximálny počet vrhov na samicu	7	7	7	7	-

Poznámka: Počet samíc v chove bol vo všetkých sledovaných rokoch rovnaký

F.L.E.L. Fédération luxembourgeoise des éleveurs de liévres - Luxemburská federácia farmových chovateľov zajacov

Začiatok a koniec rozmnožovacieho obdobia

Klimatické podmienky boli počas sledovaných rokov značne odlíšené. V prvých dvoch rokoch sa prvé vrhy zaregistrovali na začiatku februára (3. a 5. 2.). V ďalšom sme prvý vrh zaznamenali 27. januára, teda rozdiel v nástupe reprodukcie za tri roky bol len 9 dní. Berúc do úvahy graviditu 42 dní je zrejmé, že k páreniu zajacov dochádza už v polovici decembra. Tento fakt dokazuje, že nástup reprodukcie v klietkovom chove klimatické podmienky neovplyvňujú. Môžeme predpokladať, že začiatok reprodukcie je najviac ovplyvnený ročným obdobím. Čas začiatku reprodukcie je v klietkovom chove podľa našich údajov skorší ako vo voľnej prírode. V januári sa však zaznamenali len 3 % zo všetkých vrhov, vo februári 12 %.

Posledné vrhy sme zaznamenali v druhej polovici septembra, znova sme registrovali veľmi vysokú presnosť ukončenia reprodukcie, rozdiel v termíne posledných vrhov za tri roky bol len 5 dní. Znamená to, že párenie zajacov končí začiatkom augusta. Rovnako v septembri sme evidovali len 3 - 5 % všetkých vrhov. Október a november sa považujú za dva mesiace absolútneho pohlavného kľudu zajacov počas ktorých nedochádza ani k páreniu, ani k vrhom.

Vplyv ročného obdobia na reprodukciu

Väčšina vrhov bola zaznamenaná v období od marca do júla. V tomto čase sme evidovali 60 - 82,8 % všetkých vrhov a narodilo sa 63 - 66 % všetkých mláďat. Sledovaním počtu zajačiat narodených v jednotlivých mesiacoch roka sme zistili, že najviac sa ich rodí v mesiaci máji (16,8 - 25,6 % všetkých narodených mláďat). V priemere na samicu sa v máji narodilo 2,1 - 2,4 mláďat. V roku 1993 bol tiež veľmi vysoký počet mláďat narodených v auguste.

Početnosť mláďat vo vrhu v závislosti na poradovom čísle vrhu

Veľkosť vrhu je v priebehu roka variabilná. V prvom vrhu sa narodí 1,3 - 1,8 mláďat v priemere na samicu. Najvyšší počet mláďat na jednu samicu sme zaznamenali v treťom vrhu /3,3 - 3,6 ks/. Vo všetkých rokoch počet mladých poklesol v štvrtom vrhu /2,7 mláďat na samicu/. Nárast početnosti mláďat v piatom a šiestom vrhu vysvetľujeme tým, že takýto počet vrhov majú len najplodnejšie samice, ktoré zároveň majú aj vyšší počet mláďat vo vrhoch počas roka. V roku 1993 a 1994 sme tiež zaznamenali samice so siedmimi vrhmi (priemerne po 2 mláďatá).

Intervaly medzi vrhmi a výskyt superfetácie

Miera reprodukcie zajacov v klietkovom chove je značne závislá od intervalu, v ktorom samice vrhajú svoje mláďatá. Superfetácia zajacov tieto intervaly môže značne skracovať. Celkovo bolo 45 - 69 % všetkých intervalov medzi vrhmi skrátených superfetáciou. Je to tiež zapríčinené neustálou prítomnosťou samca, lebo v prírode je miera výskytu superfetácie nižšia (Hell, 1976). Rôzne choroby, zlé klimatické podmienky a iné negatívne javy znižujú výskyt superfetácie. Najkratší interval medzi dvomi vrhmi bol 24 dní. To znamená, že gravidita 42 dní bola skrátená o 18 dní. Semizorová /1980/ a Kučera /1988/ udávajú zhodne skrátený interval medzi vrhmi o 17 dní.

Rozmnožovanie tohoročných zajacov

Často diskutovanou otázkou v biológii zajaca bola schopnosť reprodukcie tohoročných samíc. Ako výsledky iných autorov (Hell, 1976), tak i naše sledovania dokázali, že zajace sa môžu v roku narodenia rozmnožovať. Samice, ktoré sa narodili v januári a februári, vrhli mláďatá v júli až v auguste. Pripárené boli samcami rovnakého veku, čo naznačuje, že sexuálna dospelosť zajacov nastáva približne vo veku 5 mesiacov. Prežívanie a hmotnosť mladých od týchto samíc sa neodlišovali od mláďat, ktoré vrhali staršie samice. Kučera (1988) a Petersen (1990) podobne uvádzajú, že zajac je pohlavne dospelý vo veku 4 - 5 mesiacov.

Vzťah rodičov k mláďatám v podmienkach klietkového chovu

Niektoré zahraničné publikácie uvádzajú výskyt kanibalizmu v klietkovom chove. Na zabránenie tohto javu sa konštruujú klietky s oddeleným priestorom pre mláďatá. V našom chove sme agresivitu rodičov nezaznamenali, z iných chovov však poznáme, že sa táto dostavuje v zhoršených chovateľských podmienkach.

Možnosti adaptácie umelo odchovaných zajacov na prírodné podmienky

Podobne, ako bolo problematické adaptovať voľne žijúce zajace na klietkové podmienky je rovnako ťažké prispôsobiť umelo odchované jedince prírodným podmienkam. Je pravda, že pokusy na adaptáciu sa doposiaľ nevykonávali v potrebnej miere, nakoľko prvoradý bol finančný príjem z odchovaných zvierat. Doterajšie poznatky môžeme stručne zhodnotiť takto:

Vypúšťanie farmovo chovaných zajacov bez predchádzajúcej adaptácie do prírody neprináša požadované zvýšenie stavov

Pokusy s adaptáciu odstavených zajacov vo veku 1 - 2 mesiacov tiež nepriniesli pozitívne výsledky. V adaptačných voliérach bol vysoký úhyn týchto mláďat, boli napádané kunou, trpeli na kokcidiózu.

Pozitívne výsledky sa dosiahli len s prežívaním dospelých farmových zajacov. U tých bola mortalita minimálna a vo voliérových podmienkach sa veľmi zlepšila ich kondícia.

Často diskutovaná je otázka možného voliérového alebo oplôtkového chovu. Vo francúzskej literatúre sa stretávame s popisom neúspechov pri tejto technológii a zlé skúsenosti s ňou získali aj v Maďarsku. V našich podmienkach sme urobili malý pokus s dospelými jedincami. Po ich umiestnení do voliér sa síce registrovali vrhy, avšak na jeseň sa medzi dospelými nenašiel ani jeden mladý jedinec. Okrem nevhodných sociálnych podmienok, ktoré sa vytvárajú na malých plochách, predpokladáme, že k likvidácii mláďat prispievajú tiež pernaté predátory.

Aké sú ďalšie perspektívy farmového chovu zajacov?

Súčasný stav farmového chovu zajacov môžeme charakterizovať tým, že pri dodržaní intenzívnej starostlivosti dokážeme odchovať prijateľné množstvo jedincov.

V oblasti adaptácie zajacov na prírodné podmienky je možné vykonať ešte veľa práce. Predpokladáme, že privykanie na prírodné podmienky sa musí robiť veľmi opatrne a postupne. Malo by začať privykaním na zelenú potravu už v klietkach, pokračovať postupným prechodom z klietok do adaptačných voliér (napríklad umožnením vychádzania z klietok) a z nich po čase otvorením ohrady do prírody. S adaptáciou by sa malo začať ešte v letnom období, pred príchodom jesenných chladných a daždivých dní, na ktoré sú slabšie jedine veľmi citlivé a ktoré zapríčiňujú mortalitu aj voľne žijúcej zveri.

Klietkovo odchované zajace by bolo možné použiť na vypúšťanie pre poplatkový odstrel. Zajace si udržiavajú plachosť a dobre behajú, i keď nevydržia bežať toľko, ako zajace z prírody. Nakoľko však náklady na odchov jedného zajaca v klietke sa ročne pohybujú okolo 1000 korún, musí byť zloviteľnosť vyššia ako 70 %, aby sa zabezpečila aspoň minimálna miera zisku (pri cene 1500 korún za odlov jedného zajaca).

Farmový chov zajaca je spojený s mnohými problémami, avšak ich doriešenie môže v budúcnosti prispieť k zachovaniu poľovníckych tradícií.