Letninu zaraďujeme z hľadiska obsahu živín medzi suché objemové krmivá. Je vhodným riešením vo výžive prežúvavej zveri z pohľadu fyziológie trávenia, ako aj biologickej ochrany kultúr pred nadmernou konzumáciou zverou. Škody na lese a poli klesajú, ak sa príjem krmív zverou z kŕmidiel zvyšuje. Intenzita konzumácie letniny prieberčivou prežúvavou zverou závisí však od jej kvality, čo platí všeobecne aj pri ostatných krmivách.
Aby zver konzumovala letninu, seno a ďalšie objemové krmivá úmerne svojim výživovým potrebám, musia byť pripravované v mladších fenologických fázach. S výrobou letniny je preto vhodné začať už od konca mája, keď zberaná fytomasa dosahuje optimálnu skladbu živín. I keď je najčastejšie pripravovaná z letorastov listnatých stromov, nie je z botanického hľadiska konkrétne definovaná. Spravidla sa pripravuje zo spomenutých listnáčov, využívajú sa však aj nadzemné časti ostružiny ale napríklad aj bylín ako žihľava alebo poľnohospodárskych kultúr ako slnečnica hľuznatá - topinambur.
Obsah živín a fyziológia trávenia
Letnina je charakterizovaná vyšším obsahom zložiek vlákninového komplexu, ktorý je pre prežúvavú zver do značnej miery stráviteľný. Významná je tzv. štruktúrované vláknina, ktorá nie je pomletá na jemnú múčku, čiže pevná štruktúra krmiva tvorená štrukturálnymi polysacharidmi – celulózou, hemicelulózou a lignínom.
Lignín je nestráviteľná zložka vlákniny a jeho obsah v zdrojoch potravy stúpa s pokročilou fenologickou fázou fytomasy. Stúpajúci obsah lignínu negatívne koreluje s celkovou stráviteľnosťou potravy. Tak ako aj pri sene platí, že čím neskôr porast pokosíme, napr. až po odkvitnutí, tak tým má nižšiu výživnú hodnotu. Aj pri príprave letniny je potrebné mať na zreteli, že najviac stráviteľných živín obsahuje v prvej polovici vegetačného obdobia - koncom mája, začiatkom júna. V druhej polovici vegetačného obdobia v auguste, septembri obsahujú letorasty viac hrubej vlákniny a obsah bielkovín je preukazne znížený, čiže sa už jedná o materiál menej vhodný až nevhodný na výrobu krmiva.
Význam vlákniny spočíva nielen v jej stráviteľnosti enzymatickou činnosťou bachorových mikroorganizmov a tvorbe unikavých mastných kyselín ako zdroja energie pre organizmus zvieraťa, ale v stimulácii bachorovej činnosti, tvorbe slín, prežúvaní a peristaltike čriev. Vo výžive prežúvavej zveri nie je možné nahradiť steblá sena alebo letorasty letniny jemne pomletou múčkou, ktorej rozmer je príliš malý na to, aby zabezpečoval fyziologické pochody v tráviacej sústave prežúvavej zveri.
Na základe posúdenia výsledkov našich analýz je možné konštatovať, že výživná hodnota letorastov s lístím ako aj nadzemných častí bylín a agrárnych kultúr použiteľných na výrobu letniny na konci mája dosahuje vysokú úroveň. Ak by sme uvažovali o tom, že zver častokrát ohrýza iba mladé lístie, tak obsah najmä bielkovín je v takejto fytomase mimoriadne vysoký – viac ako 20 % v sušine, na úrovni tzv. bielkovinových krmovín, ako ďatelina alebo lucerna.
O kvalite vyrobenej letniny zo zelenej hmoty však rozhoduje ako bolo uvedené – termín zberu, resp. fenologické štádium, pričom obsah metabolizovateľnej energie postupne klesá. Porovnávali sme letorasty vŕby bielej v tej istej lokalite v priebehu vegetačného obdobia. Zistili sme v prepočte na sušinu obsah dusíkatých látok-bielkovín na konci mája na úrovni 15 % a začiatkom septembra cca 10 %, čiže pokles o 33 %.
V tabuľke uvádzame obsah živín vo vybraných druhoch rastlinnej potravy použiteľnej na výrobu letniny. Parametre vzoriek boli adekvátne konzumovanej potrave zverou, to znamená v dĺžkach 15 až 30 cm od konca konárika. Čím ďalej od konca konárika, čiže čím dlhšie a hrubšie vetvičky použijeme pri výrobe letniny, tým sa zvyšuje podiel málo stráviteľnej časti a celkový obsah metabolizovateľnej energie klesá. Mali by sa využívať letorasty maximálne do hrúbky 8-10 mm. Ak sa použijú hrubšie, zver spravidla iba oberie jemnejšie časti a zvyšok je odpad.
Pozn. k tabuľke: Mladá fytomasa dosahuje na začiatku vegetačného obdobia vysokú výživovú hodnotu. Vysoký obsah živín úzko súvisí s chuťovou atraktivitou vyrobeného krmiva. Zároveň sa jedná o potravu, ktorú zver pozná a celoročne konzumuje vo svojom životnom prostredí.
Aby však jelenia a ďalšia prežúvavá zver konzumovala pripravenú letninu v zime z kŕmidiel, je potrebné aby bolo krmivo chuťovo atraktívne, čiže zberané a sušené v prvej polovici vegetačného obdobia a zároveň aj správne uskladnené, aby si zachovalo potrebnú kvalitu.
Letnina pripravovaná v máji (květen) z viacerých druhov dosahuje do 200 g bielkovín v 1 kg. Ďalšie druhy sú výnimočné obsahom sacharidov, tuku alebo minerálnych látok. Pestrosťou rastlinnej potravy vo výžive zveri je zabezpečené vyrovnané spektrum prijímaných živín (význam ekosystémov s vysokou rastlinnou biodiverzitou).
Popri drevinách, letnina zo žihľavy (kopřiva) je bielkovinovým krmivom - až 240 g bielkovín a dokonca až 44 g vápnika v 1 kg.
Ďalej letnina z nadzemnej časti rastliny topinamburu obsahuje značné množstvo energie – až 245 gramov cukrov celkových, pričom obsah hrubej vlákniny nie je vysoký – iba 126 gramov, čiže je dobre stráviteľná a zároveň má vysoký obsah vápnika 18 g a horčíka 6-7 g v 1 kg atď.
Lúčny porast ošetrovaný, kosený môže dosahovať pri zbere v optimálnom fenologickom štádiu, čiže pred kvetom, alebo na začiatku kvitnutia 18 % dusíkatých látok (bielkovín). Ale, ak sa jedná o zanedbaný porast, kosený po kvete, dosahuje obsah bielkovín v sušine iba 7-8 %, čiže sa jedná o diametrálne odlišné seno, či už z pohľadu obsahu živín alebo chuťovej atraktivity. Nevydarené seno obsahuje viac hrubej vlákniny ako letorasty drevín.
Preto vyjadrenia o tom, že zver strávi hocijaké krmivá, keďže strávi aj „drevo“ sú irelevantné, a to vzhľadom na fakt, že „nie je drevo ako drevo“, zver si vyberá z dendromasy iba to výživné, „mladé“. Preto je pomerne ľahko zdôvodniteľný nízky príjem sena zverou vyrobeného z nevyhovujúceho lúčneho porastu. Zver nebude takéto seno konzumovať úmerne svojim výživovým potrebám, ale uprednostní mladé časti drevín a oziminy.
Podobne je to aj s letninou, ak je nekvalitná, zver bude radšej ohrýzať stojace porasty.
V rámci hodnotenia obsahu dusíkatých látok – bielkovín, je výnimočná drevina baza (máj, 25,1 % v sušine) a v inundačnom území Dunaja sme stanovili až 31 % úroveň. Nasleduje agát, ostružina a vŕba rakyta. Naopak, najnižší obsah dusíkatých látok sme na konci mája stanovili pri buku (11,7 %), jedli (12,5 %) a smreku (12,8 %). Zistili sme niektoré preukazné negatívne korelácie medzi obsahom jednotlivých živín.
Druhy s nižším obsahom dusíkatých látok vynikajú buď obsahom tuku, alebo minerálnych látok, prípadne bezdusíkatých látok výťažkových (ľahko využiteľná energia). Pri letorastoch jedle a smreka s najnižším obsahom bielkovín, sme stanovili najvyšší obsah tuku (5,2 a 4,3 %), ktorý zvyšuje jednak chuťovú atraktivitu, ale aj energetickú hodnotu dreviny. Dokonca koncové časti terminálov a púčiky, ktoré odhrýza srnčia zver (2-3 cm) pri jedli obsahujú v sušine až 10 % tuku. Naopak, najnižší obsah tuku sme zistili pri ostružine černici (1,8 %), papradi (2 %), ktoré patrili medzi druhy s vysokým obsahom bielkovín.
Agát dosahuje vysoký obsah bielkovín a je využívaný napr. aj na výrobu lesnej siláže, no zároveň patrí medzi dreviny s najnižším obsahom minerálnych látok. A jaseň, ktorý patrí medzi dreviny s najnižším obsahom bielkovín a tuku, patrí medzi dreviny s najvyšším obsahom minerálnych látok. Pestrosť rastlinnej potravy v ekosystémoch je žiaduca z pohľadu komplexného pokrývania výživových potrieb zveri.
„Antinutričné látky“
Dreviny a z nich vyrobená letnina obsahujú okrem základných živín aj špecificky účinné látky. Týmto fenolovým látkam sa prisudzuje prínos vo fyziológii trávenia a zdraví zvierat. Výťažky z drevín – taníny sa používajú ako kŕmne doplnky v chove hospodárskych zvierat, ktoré nemajú prístup k dendromase.
Terpény a polyfenoly nachádzajúce sa v kôre sa vyznačujú antimikrobiálnymi účinkami. Taníny sa využívajú pri tlmení parazitóz a ich význam vo výžive prežúvavcov spočíva aj v znížení degradovania prijatých dusíkatých látok v bachore, ktoré sú následne transportované do tenkého čreva, kde sú lepšie využité pre potreby zvieraťa.
Taníny boli v minulosti nazývané aj ako antinutričné látky, pretože môžu v prípade príliš vysokého príjmu negatívne ovplyvniť fyziológiu trávenia a produkciu, vzhľadom na zníženie celkovej stráviteľnosti krmiva naviazaním sa na jednotlivé živiny. Na taníny je bohatá kôra gaštana a duba, ale nachádzajú sa vo všetkých drevinách.
U voľne žijúcej zveri tráviace problémy z monodietnej konzumácie kôry nehrozia, vzhľadom na to, že zver prijíma pestrú skladbu potravy vrátane krmív predkladaných poľovníkmi. Preto môžeme hovoriť vo všeobecnosti o priaznivých účinkoch drevín vo výžive zveri.
Na záver
Biomasa na prípravu letniny sa získava napr. údržbou, čistením okolia ciest, vodných tokov ale aj z iných plôch. Zber prebieha v letnom období, z čoho aj vyplýva termín letnina. Letnina sa pripravuje najmä z tzv. náletových drevín, ale ako už bolo uvedené aj z iných rastlinných druhov. Tým, že sa letnina predkladá zveri, znižuje sa príjem drevín z hospodárskych porastov. Platí to však iba vtedy, keď je letnina kvalitná. Zistíme to už pri prvotnom senzorickom hodnotení čuchom: letnina musí, podobne ako seno, voňať a mať farbu podobnú pôvodnému porastu.
Je potrebné upozorniť, že zberom, sušením, skladovaním, manipuláciou s letninou dochádza vždy k zníženiu výživnej hodnoty vyrobeného krmiva v porovnaní s čerstvou fytomasou pri zbere. Preto je potrebné s tým počítať a zberať iba materiál s vysokým obsahom stráviteľných živín.
Zber letniny, sušenie, skladovanie nie je jednoduché, a preto sa spravidla letnina vyrába v praxi v menších množstvách. Ak nie je letnina vyrobená v množstve, aby ju bolo možné zveri predkladať celé obdobie núdze, je možným riešením v rámci prikrmovania kombinovanie letniny v posekanej forme so senom, trávnou silážou, čerstvými vetvičkami listnatých a ihličnatých drevín z ťažby, prípadne s malým množstvom slamy, ak je dobrej kvality. Zároveň, posekaním uvedených zdrojov potravy sa stávajú krmivá aromatickejšie a zvyšuje sa ich atraktivita pre zver.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.
MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno *
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum-VÚŽV Nitra
* Publikace byla podpořena Ministerstvem zemědělství ČR